Robíme si radosť navzájom

Nedávno sme boli na návšteve babičkinej sestry. Moja babička bohužiaľ tento rok v zime zomrela, tak teraz chodíme navštevovať aspoň našu tetu. Je to zvláštne, že už tu nie je. Mala domček hneď vedľa nášho, takže sme si videli navzájom do okien a moja mamka k nej chodievala skoro denne. Pomáhali sme jej doma aj na záhrade. Nosili drevo a uhlie na kúrenie. A niekedy aj spolu s našou mamkou varili obed. Akurát to občas bolo trochu s hádkami, pretože mala každá z nich o tom inú predstavu a nemohli sa zhodnúť. Aj pri vytrhávaní buriny zo záhonov nás bola zvyknutá komandovať. Proste mala takú povahu.

Pamätník

Teta už veľa spomína na svoju mladosť a ja mám veľmi rada, keď rozpráva o starých časoch. Veľa hovorí o svojich rodičoch, príbuzných, ale hlavne o svojom manželovi, ktorý tu už dlho nie je. Mali spolu síce ťažký život, ale napriek tomu sa naozaj moc milovali. Vtedy spolu postavili svoj domček, do ktorého sa im narodili dve krásne deti. Nemali síce skoro nič, ale napriek tomu ich dokázali dobre vychovať. Otec vyrobil kolísku a zdedili aj pár vecí pre bábätko. Takže žiadne prebaľovacie pulty , ohrádka alebo veľké množstvo hračiek ako majú naše deti dnes. Sama hovorí, že jej nepríde, že by im niečo chýbalo. Hlavne že sa mali radi.

Robíme si radosť navzájom
1 (20%)1